Postava z kúta
Matné svetlo izbou sa šíri,
ceruzka papierom sa prechádza.
Hudba dažďa spomienky víri,
podlomená slza pravdu prezrádza.
Blúdivé oči,
hľadajú radosť chvíľkovú.
Duša sa brodí,
rozumie hlasu záhrobiu.
V nesprávnom čase krídla ukradli,
vyhnali hľadať úžas na svete.
Nádeje na bránu prudko ochladli,
telo sa podobá zradcovej klietke.
Načo kráčam?
Spávam medzi týmito stenami?
Prečo čas strácam?
Vyrúšať sa nechám pouličnými lampami?
Na posteli dumám, mojom súkromí
do vankúša hlavu tlačím.
Čakám čo toto ticho prelomí,
v ruke pevne minulosť kváčim.
Hľadím v diaľ, zdvíham hlavu,
no nevidím nič, k zabudnutému sa obraciam.
Hľadám iskierku, snáď len nádej malú,
s touto túžbou sa odvraciam.
Našla som spôsob,
Vás o toto ukrátiť.
spomedzi mnoho podôb,
vyťahujem tú čo málo dokáže rozvrátiť.
Medzi týmito stenami,
s hudbou dažďa.
Za pevnými dverami,
sa moje ja i ja stratia.
Pri svetle lampičky,
tmavá postava z kúta sa derie.
Zosúvam papiere z lavičky,
nemám strach že ma vezme.
Prihovára sa mi,
spoznávam ten hlas.
Blúdim. Že ma pozná vraví,
Vraví, že odísť musí jedna z nás.
Áno, už viem kto si!
Trasúcim hlasom vykríknem.
Odišiel moment o čas prosiť,
od času prosiť nezvyknem.
Pamätám sa na Teba,
mala som Ťa rada.
Že som jedinečná si vravela,
Ách, toľká zrada.
No jedného dňa si zmizla,
vyparila sa s nesplneným snom.
Ani dlaňou na rozlúčku nekývla,
neťukla o rozlúčkový zvon.
Mne si nechýbala,
načo prichádzaš?
Bez Teba som dožívala,
čo nové mi prinášaš?
Ja neodídem,
vráť sa odkiaľ si prišla!
Bez Teba s radosťou sa zaobídem,
bez slova dlaň do dlane vtiskla.
Odíď! Strať sa!
Radšej svetlo rozsvietim.
Po toľko čase opäť vraciaš sa?!
Svoj koniec bez Teba docielim.
Postava odchádza,
stráca sa v kúte.
Tma v izbe ustáva,
vstávam od lampy bez chute.
S pomyslením na predchvíľnu udalosť,
rozmáha sa mojim telom ospalosť.
Tss....načo sa vrátila??
Moja minulosť...
...tak tú som navždy stratila...
Komentáre
tss
kto to?
PS:nehadajte sa