gothic

Tento "článok" píšem naozaj v zlom období môjho života. Ani nie tak v období ako vo chvíli. Ľudia ktorý ma poznajú by si možno povedali, že ja ani nemám nárok na to byť nešťastná...a predsa. Aj ja sa občas neviem pochopiť. Mam takmer všetko čo si zaprajem. Skvelú rodinu aj priateľa, kamarátov, priateľov, možno občas keď majú náladu tak aj spolužiakov v triede. Nechýba mi toho veľa. To si možno myslia všetci ľudia čo ma poznajú. Všetci okolo mňa. Ale ja viem svoju pravdu. Neviem čí je viac takých ľudí, čo proste niekedy nevedia prečo su nešťastní, ale ak áno budem naozaj rada keď napíšete svoj názor alebo príbeh nech viem, že nie som sama. Príde zase ten hnusný pocit a ja nemám chuť žiť a byť tu. Začnem rozmýšľať prečo som tu. Presne ako teraz. Keď sa nad tým zamyslím tak aj viem jeden dôvod prečo mi je zase tak zle. Ale je to predsa len oficiálna stránka aj pre mojich priateľov a všetko proste nemôžem nikomu povedať. Všetko hovorím iba jednej "osobe".[ Tie úvodzovky su tu pre určitý dôvod, možno niektorý chápete.] Potrebujem sa jednoducho zatvoriť do izby a nevychádzať. Kľud od všetkého, veď snáď sa dám do poriadku. Život sa zdá byť tak strašne jednoduchý ale je to naozaj veľká drina preplávať ho bez úrazu....Ešte pred dvoma dňami som bola úplne v pohode...bola sranda...bola som šťastná...a teraz sa zobudím a vidím, že tento deň mi ani slnko na tvári úsmev nevyčaruje. S týmto mi nikto nepomôže. Je to vo mne......

                                                                                                                                                                                               Gildet