V sebe
Cakam na den co nenadijde,
cakam, ze sa otvoria dvere a Ty prides ku mne.
No zatial iba na nich bez nadeje hladim,
Chladne more si do oci valim.
Na tvari vsak nedam poznat,
ze vo vnutri pocit bolesti nesnazim sa chovat.
Citim ako moje telo ma neposlucha,
moje srdce i vsetko sa Ti stale nuka.
Chcem Ta milovat a byt milovana,
no viem aj neviem, ze toto je hra prehrana.
Ja v citoch nehram a ani neklamem,
pretoze po vacsine ma kazdy i vseko sklame.
Cigaretovy dym iba po vonku vdychujem,
mam chut potiahnut, no zatial nepotahujem.
Chut po Tebe je totiz vacsia,
po Tvojich perach som sto krat smadsia.
Pocuvam hlasy, ktore sa bavia,
no mna stale myslienky na Teba vabia.
Snazim sa nemysliet no skoncim asi tam,
ze znova len citim v sebe klam.
Nechcem klamat seba a obliekat si masku,
s pocitom v sebe vnimam sa za skaredu krasku.
Ja to nechcem priznat no nechcem ani tajit,
bojim sa Teba a hlavne seba stratit.
A tak iba pozeram na dvere beznadejne,
vidim iba to co chcem, snad ten pocit prejde.
Nechcem prestat pisat, no nechcem pisat dalej,
pretoze v sebe iba na vsetko klajem.
Ked prestanem pisat, mozno ten vlak zastavim,
no bojim sa, ze len spiaceho draka prebudim.
Prestanem asi pisat az ked vypisem ceruzku,
potom snad vypudim zo seba tu nemu stu.
Zase len pisem o tom aka som nestastna,
kedy uz napisem nieco co bude stat za krasne rana?
Preco si myslim, ze Ti na mne nezalezi?
Ved vcera som citila vsetko co ma pri zivote drzi.
Len pre jeden den kedy si neotvoril dvere,
sa zase nachazdam v dvojdielnom svete?
Moja mysel nevladze uvazovat,
asi by som mala raz poriadne skrachovat.
No stale ked citim, myslim ze citim bolest sveta,
a ta bolest ma mojou zemou zmieta.
Z cigarety si uz potahujem,
myslim, ze na tu trapnost vo mne zabudnem.
No nikotin mi nepomaha,
iba more slz vo mne znova zmaha.
Viem, ze nemusim sa bat,
viem ze ma mas neskutocne rad.
Viem, ze som dovod Tvojho zivota,
no ja sa citim ako vyvrhla malota.
Musim uz skoncit s tymto mrhanim papiera,
dostala som zo seba aspon z casti to zviera.
Ved nie som tu sama co sa citi ako mrtva,
kazdemu okolo mna sa zivot a zitie obcas zvrta.
Myslis na mna, drzis ma v mysli,
potrebujes ma presne ako kyslik.
To ze jeden den nedychas,
nie je dovod v sebe smutok privitat.
Idem sa smiat a usmievat,
nebudem pre hluposti umierat.
Tak sa lucim s ceruzkou a papierom,
zvitavam sa so stastnich ludi svetom.
Ved ceruzka je uz skoro dopisana,
moja dohoda bola z casti dodrzana.
Chcem no nedokazem prestat,
uz nechcem ludi okolo mna trestat.
Tak sa lucim a myslim to teraz skutocne,
Lucim sa pomaly postupne a obstojne.
Gildet
..
Komentáre