Z pod zeme..
Ako vo vyhnanstve,
zapadnutá prachom.
Realitu vidím nejasne,
ako vo svete zaviatom.
Sedím uprostred ohňa,
prihadzujú konáre.
Cítim, známa mi je vôňa.
Poznám ten zápach, zdola je.
Znova po mňa kráčajú,
zhnité zuby v prekliatych úsmevoch.
Už z diaľky vyspevujú,
ruky skryté v čiernych prevlekoch.
Už ich vidím z blízka,
tie tváre dokonale spoznávam.
Na nebi za nimi sa blýska,
bez hanby sa s nimi zhováram.
Znova ma berú medzi steny,
už pre mňa aj ustlali.
Že už hostinu pre mňa chystajú v podzemí,
po najhoršieho kata poslali.
Nebránim sa,
nech si ma berú.
Opúšťam sa,
nech ma aj z kože zderú.
Komentáre