V nenávisti
Začo ma toľko trestáš?
Lebo som povedala aspoň raz prestaň?
Že som už nevládala ďalej?
Že som v sebe uhasila lásky plameň?
Všetky sľuby som dodržala.
Áno z časti, no čas som premrhala.
Mohla som vypiť fľašu až do dna,
necítiť sa ako krava sprostá.
No Ty odo mňa stále viacej žiadaš,
kruh nenávisti vo mne uzatváraš.
Keby si sa len občas správala normálne
a konala voči mne kladne?
Nie to by Ťa asi zabilo,
že by aj mňa niečo potešilo.
Lebo ja celý deň nemôžem šťastná byť.
Musím stále strácať a hľadať dôvod žiť.
A keď náhodou podarí sa mi ho nájsť,
Ty mi musíš všetku radosť vziať.
Stačí jedna dobre zložená veta,
Tá za Teba so mnou dlážku pozametá.
Stačí jeden pohľad ktorý na mňa hodíš
a ďalší vzpriamený strom vo mne zlomíš.
Potom mi už ani nevadí, že čo si mi zakázala,
ale ten spôsob akým si to podala.
potom vrieskaš, NEBUĎ NERVÓZNA.
Ale ako? Keď pohár stresu dávaš piť do dna?
Aj táto hádka na niečo bola,
nespravila si zo mňa úplného vola.
Hodila si mi do hlavy ďalší nápad,
ako pri pohľade na teba si užiť slnka západ.
Uvedomila som si, že ja sa môžem snažiť ako chcem,
no Tebe aj tak neulahodím, to viem.
Rozmýšľam, že do dna zajtra fľašu dopijem,
už teraz si slučku tesnejšie sťahujem.
Že cigarety doťahám do konca,
prestane sa hrať na pána a otroka.
No časom tieto slová vezmem späť,
znova Ti dám na všetku bolest liek.
Po vlasoch Ťa pohladím a do očí poviem Ti,
že každá búrka jedného dňa prehrmí.
No zatiaľ ešte sa budem rúhať.
svojim svetom nenávisti budem sa túlať.
Pretože si prebudila vo mne démona,
ktorý slovo v zápore nepozná.
Ale Ty sa nebojíš, lebo dobre vieš,
že démon odíde a nenávisť tiež pôjde preč.
Tak si choď ľahnúť a posnívaj
a nádeje vo mne ďalej zabíjaj.
Kým ešte unesiem to, budem Ti podriadená,
no raz len v diaľke uvidíš ako odchádza postava vzpriamená.
A budem to JA.
Človek bez minulosti, no s povzdychom...sloboda.
Komentáre