gothic

Keď už padá temná slza zla,
Pochopím že som tu iba ja,
Mňa striehne kŕdeľ čiernych vrán,
Čítam básne z pekelných strán,
Moje srdce ako kus ľadu mrazí,
Len Tvoja láska ohňom ho prerazí,
Tvoje oči ako šíp ma prebodnú,
Pre tvoju krásu nenachádzam frázu vhodnú,
Prosím osud nech ku mne zhovievavý je,
Obyčajný človek TEBA božskú krásu miluje.

Ked zivot nema uz zmysel a zitie straca dej,
ked dusa ostala prazdna, odisli ludia z nej.
V zrkadle kazdy den stretas tu istu smutnu tvar,
stastie si v jej ociach videl, ked si ho inym hral.
Poznas tu grimasu-usmev jak z obrazku,
za nou plac ukryty neveriac na lasku.
Neveris na svetlo, na veci krasne,
na to, co kedysi bolo Ti jasne.
Dnes znova citis to, co Ta tak desi,
ze Ta nik nema rad, ze na nic nie si.
No pozri na ludi, co ziju v stasti,
aj oni stali na kraji priepasti,
aj oni mysleli, ze maju smolu,
ale sa rozhodli neskocit dolu.

Mám zákaz pozerať sa Tvojím smerom
Zákaz písať o Tebe Básne perom
Zákaz myslieť na Teba kým zaspávam
na toto všetko JA zákaz si dávam

Nechcem viac plakať, Nechcem sa trápiť,
no hlavne nechcem naše priateľstvo Zabiť
A preto každý večer než zaspím,
dávam si prísnu cenzúru na sny.
Nechcem Ta Ľúbiť, no nemôžem prestať,
na Teba myslieť, a prestať sa trestať.

A v mene Priateľstva nie v mene Lásky
Dávam si Zákaz na to byť šťastný.

Po srdci mi steká slza z krvi,

Moje vnútro úzkosť drví.

Vír myšlienok na jedinú vec sa upína,

Prázdnota, samota, nech noc vás preklína.

Aká to diaľka, čo mi Ta vzala,

Na názor sa ma nepýtala.

Bezo mňa odchádzaš do sveta,

Či je to osudu odveta?

Rozdelil nás, večná mu buď sláva,

So zmyslom pre humor sa s nami zahráva.

S tebou to bolo vždy úplne iné,

A preto viem, že to ostane nemenné.

Moje srdce si Ta vnútri uchová navždy,

Pretože výminočný bol s Tebou deň každý.

Do budúcna hľadím a vidím Ta ta,

Ty proste patríš do môjho života.

Autor: rocklola

Gildet