gothic

Chcem si s Tebou lahnut do lupeni ruzi,

Jediny pohlad moj ktory snad prezradi po com tuzim.

Ze nespim v noci a cez den nezijem,

to nestalo sa mi len tak zo dna na den.

Prosim odpust moju hlupost a moj strach,

no ver, ze to najmanej co si zelam je aby si bol len kamarat.

No bozk je zaciatkom konca

a koniec uz nema zaciatok,

chcel si dovod?Tu ho mas,

moj zivot je zmatok...

Mam strach zo vsetkeho, bojim sa zivota,

citim sa ako smutku stopar...

Prosim odpust mi moj strach a moju deckost,

no asi len Ty jediny chapes, ze to co ma teraz najviac desi je prechod

Asi chapes, ze toto nie je basen s koncom stastnym,

ze az prilis je poprepletana strachom a utrpenim,

ze az prilis jednoducho slova spajam

a istu bolest a nepoznanost zo seba dostavam,

ze uz nevladzem pisat, ze zivot je rozpravka,

ze uz nevladzem klamat seba a citit sa ako kruta maliarka.

Pretoze nedokazem sa lasky a stastia vzdat,

no bojim sa, bojim sa milovat.

Prosim nauc ma zabudnut na strach,

zivotu sa naplno odovzdat.

Hoci len prezivat budem

a zit sa nenaucim,

ak s Tebou ruka v ruke pojdem,

so smutkom a strachom sa rychlo rozlucim.

V Tvojom naruci uz necitim chlad,

citim ako ma ma niekto rad,

citim, ze milovat sa oplati,

ze dvom sa cas tak nekrati,

ze citia a ziju pre seba,

ze letia spolu aj za vsedneho dna do siedmeho neba.

Necitis bolest, lebo vies, ze sa mozes opriet,

ze ma Ti kto horuce slzy z tvare zotriet.

Smutok uz v Tvojom svete nema miesto,

lebo dokazes sa preniest cez vsetko.

Ako zavidim stastnym a zamilovanym,

ako sa vedia tesit zo somarin...

V mojom zivote len prsi alebo je burka.

Slnko nezavitalo uz davno do mojej zeme.

Dostavam len signaly z hora,

ze zivot nemam vnimat len zdola.

No na to potrebujem Teba...