gothic

Nevedomosť

Včera sa ešte zdalo byť všetko fajn,

že dôvod k životu stále mám.

No dnes prišla tá chvíľa keď som ho stratila,

buchol si do fľaše a tá sa rozbila.

Pozliepať som ju chcela, no nedal si mi šancu,

radšej si mi ponúkol vrahovu dlaň prázdnu.

Zobral si mi nádej že jedného dňa budem šťastná,

spomienka na šťastie ta je už len matná.

Zažila som nejednu zradu,

kedy srdce menilo sa mi na kus ľadu.

Nechcelo sa roztopiť a ja som to nechcela tiež

držala som v sebe ten nekonečný hnev.

No teraz som nechcela, chcela som Ťa späť,

pozriem Tvojim smerom a Teba nikde niet.

Hovoria mi že nemám dôvod byť smutná,

že ma máš rád a môžem byť kľudná

No iba jeden skutočný priateľ,

mi povie, odlož všetku nádej.

No ja tomu jednému neverím,

do rúk somárov sa zverím.

Snažím sa neplakať,

snažím sa ľad vo mne roztápať.

No prídeš Ty a ľad znova zamrzne,

holou rukou otrhávam z ruže tŕnie.

Nevládzem žiť, chcem iba zomrieť.

Kto z Vás dokáže sa teraz na mňa pozrieť?

Nikto a viete prečo?

Lebo moj život dávno prestal sa podobať kvetom.