gothic

Sedím oproti zrkadlu, nedokážem sa doň pozrieť,

vidím v ňom len prach, neviem ho zo seba zotrieť.

Dievča, či je to ešte človekom?

Hľadí na seba, stráca sa vo svete bezmennom.

Slzy stekajú, kotvia až na dlážke,

Utrpela, neprekonateľnej porážke.

Lebo vraj ona nevie čo je to keď Ťa život bolí,

že ona nevie čo je to chcieť umrieť, šajnu nemá koľko sĺz to stojí.

Že toto čo cíti, nič neznamená,

že je to len hra, v maske prezlečená.

Ale čo Vy viete čo ja cítim??

Kto z Vás si trúfne hádať na čo myslím?

Nič nie je také ako vyzerá,

ničota sa skrýva za prevlečením Anjela.

Verím v jediné, verím v Boha,

kráčam tu v tele požičaného tvora.

Verím, že toto snáď skončí, možno až v deň konca,

Verím v to, že už nebude nešťastie môjho sveta vodca.

Nájdem pokoj, nájdem stratený úsmev,

nájdem seba, seba v truhle.

Chuj o tom viete čím ja prechádzam,

chuj o tom viete s koľkým trpením sa ja za deň stretávam..

Chuj viete o tom koľko sĺz ma úsmev stojí,

a chuj viete o tom ako ma slovo nádeji v hrdle bolí.

Myslíte si, že Vy všetko viete,

veď Vy v oveľa horšom svete žijete.

Ale čo vidíte, čo, ako ma poznáte?

S tým že sa skrývam za masku rátate?

Nie je to najhoršie čo som cítila,

poznáte ten pocit...sama v sebe som sa stratila.

Viete si predstaviť ten pocit keď sa v sebe hľadáte?

Ten strach, o pomoc volanie, aké prežívate?

Ten pocit keď sedíš, zahľadíš sa a nevieš kto si?

Ten pocit, keď vystrašený vykríkneš v noci?

Ten pocit, nenávidíš sa a chceš zomrieť,

no pravdu priznám, bojím sa smrti do očí pozrieť.

Nemám tu odvahu na život si siahnuť,

no nemám chuť toto do konca dotiahnuť.

Chcem odísť, aspoň zo sebou keď bezo mňa sa to nedá,

ešte som nenašla človeka, čo moje časti pozbiera.

Verím, nie ja už ani neverím,

nechcem stratiť posledný kúsok dôvery.

Do riadkov sa to nedá vystihnúť,

ale neprajem Vám v tomto stave ma zastihnúť.

Viete aký je to pocit, keď chcete úplný koniec?

Neviem prečo, ale život je moj najväčší trest.

Gildet