Les
Lezim na pusti bez piesku
plavam v mori bez vody.
Kracam po zemi bez ludi,
stale hladam vlastnu cestu.
Hladam no nedokazem ju najst
snazim sa nepriatela striast.
Dycha mi na krk,
moje kroky pozna lepsie ako ja.
Bezim no padam na smrt unavena.
Klacim, pozeram do oci nestastiu,
snazim sa vyhnut placlivemu dumaniu.
Snazim sa necitit,
no precitla som ako mala,
len usmev uprimny, co by som za nho dala.
Pohlad do oci,co by ma neranil,
rozhovor bez vykriku zbrani.
No Ty bludis inym lesom,
bez Teba sa tazko prechazda svetom.
Mozno mi raz kriky cestu ukazu
a moje nohy ma doviest do Tvojho lesa dokazu.
Ked Ta nenajdem v nom,
tak to nech ma radsej zavali strom.
Vlci na kusy roztrhaju
Aspon oni nech uzitok zo mna maju...
Nech utopim sa v rieke,
ved radsej ako najst odpoved v Tvojej pochmurnej vete.
Schizofrenicky sa na to pozeram,
svoju osobnost do krabicky odkladam.
Pretoze som prekrocila do Tvojho lesa,
no samota ma tmou zmieta.
Hladam Ta no najst Ta nedokazem,
predo mnou by si sa skryl aj pod ten najmensi kamen.
Tuzim Ta najst a povedat co citim,
no toho sa bojis...to si myslim.
Citim akoby som vstupila do medvedej pasce,
chcem ujst na luku kde stastie rastie.
V mojom svete nebola taka,
no ja ju v Tvojom s Tebou hladam..
kvety si na vlastny hrob ukladam...
Ked nemozem byt s Tebou,
radsej zit nechem.
Vlastny pocit viny si so sebou beriem.
Nevladzem uz bojovat s tym co nevidim,
musim sa svojej nitky co ma spat vezme chytit..
Prechadzam do svojej zeme,
tie pocity sklamania..uz zijem len pre ne.
No verim, ze raz pride ten den,
kedy uzriem ten svoj najtajnejsi sen.
Teba vo svojom svete privitam,
s krasou sa pri brane lesa zvitam..
...no zatial...iba snivam
Gildet
Komentáre